Moja ďalšia zastávka bola vo vinárskej oblasti, ešte o niečo ďalej na juhozápade Slovinska. V malej dedinke Marezige som si prenajal roztomilú chatku uprostred viníc. Už len kvôli tomu sa cesta oplatila. V okolí sa dá ale aj krásne prechádzať, vychutnávať si regionálnu kuchyňu a piť dobré víno. Okrem toho sa odtiaľ dajú autom veľmi jednoducho dosiahnuť krásne pobrežné mestá Koper a Piran. Do oboch miest som si urobil poriadny jednodňový výlet, aby som sa prešiel úzkymi uličkami a nasal stredomorskú atmosféru.
So svojimi farebnými fasádami, pôsobivým starým mestom a idylickým prístavom si ma Piran obzvlášť podmanil. V úzkych uličkách, ktoré mi priamo pripomínali Taliansko, sa nachádza množstvo krásnych butikov, útulných kaviarní a atmosférických barov. A to najlepšie: kto sa pri vysokých teplotách chce trochu ochladiť, môže z nábrežnej promenády skočiť rovno do mora.
Po pobyte vo vinárskej oblasti som sa opäť vydal na sever. Presnejšie povedané: do doliny Soči, ktorá vďačí za svoje meno rovnomennej rieke, ktorá ňou preteká. A ako sa hovorí? To najlepšie na koniec! Pre mňa osobne to v tomto prípade platilo absolútne, pretože dolina Soči je jednoducho nádherná a rýchlo sa stala mojím obľúbeným cieľom cesty v Slovinsku.
Ale poporiadku! Najprv by som vám chcel odporučiť pekné mestečko Kanal. Leží priamo na ceste smerom na sever a je skvelé na krátku prestávku počas jazdy autom. Kto sa tu zastaví a na chvíľu sa nadýchne historicky krásnej scenérie, pochopí, prečo je Kanal skutočným tajným tipom. Môžem len povedať: zastávka sa oplatí!
Po krátkej prestávke som pokračoval do obce Tolmin. Čas tu som využil na dlhé prechádzky po okolí a na niekoľko osviežení sa v studenej rieke Soči. Okrem toho som odtiaľto podnikol jednodňový výlet do neďalekej obce Kobarid, kde by ste v žiadnom prípade nemali vynechať „Il sacrario militare di Caporetto“: Toto vyššie položené pamätné miesto ponúka nielen skvelý výhľad, ale zaujme aj svojou pôsobivou architektúrou. Odporúčam tiež masívny Napoleonov most cez rieku Soču a majestátny vodopád Kozjak, ktorý sa nachádza len kúsok pešo odtiaľ.
Po tom, čo som si dôkladne prezrel južnú časť doliny Soči, som sa vydal ešte kúsok ďalej na sever a bližšie k výbežkom Álp. Neďaleko obce Bovec som si prenajal malú chatku na kempe a dopriala som si niekoľko dní čistej prírody – obklopený lesom a šumením rieky.
Severná dolina Soči sa skvele hodí na túry pozdĺž rieky: okolo Bovca totiž rieka očarí obzvlášť sýtymi farbami a nádhernými skalami, ktoré lemujú jej tok. Na tom či onom mieste sa dá tiež výborne kúpať v jemnom prúde, aspoň ak ste trochu otužilí. Rieka totiž pramení celkom blízko a v okolí Bovca je neuveriteľne ľadová. Dokonalé osvieženie!
A teraz mám ešte jeden tip pre všetkých, ktorí to majú radi trochu akčnejšie: V oblasti okolo Bovca je „canyoning“ obzvlášť obľúbenou voľnočasovou aktivitou. „Canyoning“ znamená, že sa vybavení neoprénovým oblekom, prilbou, lanami, karabínami a ďalším vybavením prebojujete cez kaňony: raz skáčete z jednej kaňonovej nádrže do druhej, inokedy sa zlaňujete pod veľkým vodopádom a ešte inokedy jednoducho kĺžete po skalnej stene. Kto má na to chuť, nájde v Bovci veľa poskytovateľov, u ktorých si môže rezervovať túru. Zábava a nával adrenalínu zaručené!
Menej akcie, ale minimálne rovnako pôsobivé sú mnohé turistické trasy okolo Bovca, ktoré vedú vysoko do slovinských výbežkov Álp. Mojím vrcholom bol výstup ku Krnskému jazeru, najväčšiemu vysokohorskému jazeru v krajine. Aby ste sa tam dostali, môžete najprv z Bovca dôjsť k horskej chate Dom Dr. Klementa Juga v Lepene. Odtiaľ potom pešo pokračujete po dobre značenom turistickom chodníku, ktorý vás vyvedie do výšky 1391 metrov. Začiatok túry vedie väčšinou lesom, no od určitej výšky prechádzate nádhernou horskou krajinou popri pasúcich sa kravách a malých horských chatách, až kým napokon nedosiahnete kryštálovo čisté horské jazero.